Slobodne kráľovské mesto?
Kasárne sú predané. Nechcem sa tu dlho rozpisovať, len krátko zareagovať najmä na záver dlhej diskusie, ktorá predchádzala predaju. Niektorí hovorili k veci, iní zase úplne od veci. Poniektorí, keď im došli argumenty sa znížili aj na osobné útoky, čo bolo dosť úbohé. Boli tam aj takí, ktorí držali bobríka mlčanlivosti a boli iba do počtu. Keď som videla, kto sa prihlásil o slovo, vedela som, že čerešničkou na torte bude vystúpenie istého pána z Kúpeľov. Samozrejme, nesklamal . Tentokrát to ale fakt prehnal. Vo svojom voľnom čase obchádzal našu bytovku a mapoval terén. Prekvapil ma ale záverečný monológ pána primátora. My v našom občianskom združení nemáme problém vypočuť si druhú stranu, ktorá má iný názor. Pán primátor, uisťujem Vás, že by sa Vám tiež nepáčilo, keby niekto na zasadnutí zastupiteľstva riešil, čo povedala Vaša manželka a obchádzal Vaše bydlisko.
Stále mi ale nikto nevysvetlil, prečo ste predali taký lukratívny pozemok v čase krízy a pri skvelom zveľadovaní mestského majetku. Bolo to nutné? Veď ako to tam odznelo, nikto teraz nedá viac ako tie 2 milióny. Pripomína mi to správanie autoritatívneho rodiča, ktorý chce, aby jeho dieťa išlo spať. Dieťa nechce a háji si svoj záujem. Reakcia takéhoto rodiča je, že dieťa musí ísť spať. Bez diskusie. Vy ste sa rozhodli tento areál predať. Bez diskusie. Bodka. My však nie sme malé deti, aj keď sme mladí. Čo je ale podstatné, hájime záujmy tých Bardejovčanov, ktorí nechcú predávať náš spoločný majetok. A nie je ich málo, petícia je toho dôkazom.
Často tam padlo slovo kríza. Na internete čítam, že jeden mestský úrad pracuje iba štyri dni v týždni, na inom zase zmrazili platy, žiadne odmeny či príplatky za nadčasy. Aké šetriace opatrenia realizuje bardejovský mestský úrad?
Na záver ešte jedna vec, ktorá s tým tiež súvisí. V piatok sme vyhodnocovali výtvarnú súťaž pre bardejovské deti s názvom Namaľuj si park. Prišla aj naša miestna televízia, niečo natočili, urobili rozhovor. Čakala som, že sa krátka reportáž o tejto akcii objaví v piatkovej vysielacej premiére. Nestalo sa. Prečo asi? Táto televízia je platená z mestského rozpočtu, teda z našich peňazí. Aj z peňazí tých, ktorí nechcú predať kasárne. Kto ale rozhoduje o tom, čo v našej “nezávislej” televízii uvidíme? Keď sme informovali školy, že tá akcia bude v piatok jedna pani riaditeľka nám oznámila, že chodia s deťmi iba na akcie, ktoré organizuje mesto. Takto vyzerá sloboda v našom kráľovskom meste?
Jaroslava Božíková
