Sloboda slova po bardejovsky…

Stručne by som chcela reagovať na článok pána Kantuľaka, v ktorom sa objavilo moje meno. Nebudem rozoberať a hodnotiť osobnosť Samuela Horkého, to prenechám iným. Len si kladiem otázku – ak by v časoch totality chcel niekto iný urobiť niečo pre Bardejov a nebol by komunista, či by dostal rovnakú šancu. Určite tu žili ľudia, ktorí by vedeli v tom čase urobiť pre mesto veľa, no mali jednu “chybu” – neboli v strane. Teraz im pamätnú dosku odhaliť nemôžeme…

Hlboko ste nepochopili moju poznámku na internete, ktorá bola namierená do budúcnosti. Pravdu povediac dosť ma zarazilo Vaše vyjadrenie o vyrovnávaní sa s minulosťou. To ste hádam ani nemysleli vážne. Už som raz spomínala vetu pána Václava Havla, ktorý povedal, že nežná revolúcia začala v novembri 89 a stále neskončila. Ja verím, že skutočné vyrovnanie nastane až v ďalekej budúcnosti, keď budú žiť už iba generácie, ktoré toto obdobie nezažili a budú o ňom iba čítať v knihách. No od nás závisí, čo v tých knihách bude…
Celkom nedávno som čítala Vašu reakciu na požiadavku jedného pána s názvom “Výnimku? To nie… Ten pán reagoval na články v BN s tým, aby ste uverejnili jeho príspevok na pamiatku všetkých, ktorí zahynuli a trpeli za komunizmu. No bál sa podpísať. Vašou odpoveďou bolo, že je nemorálne uverejňovať niekomu príspevok anonymne. Pýtam sa, je morálne a normálne, ak sa niekto v roku 2010 bojí podpísať pod svoj názor s tým, že môže prísť o prácu. Prepáčte, ale mne sa to zdá obludné…. Netušíte, koľko ľudí vyjadrilo občianskemu združeniu Park v meste svoje sympatie, ale iba medzi štyrmi očami, prípadne anonymne. Zamyslite sa nad tým…O tom bolo moje uznanie pani redaktorke, o odvahe.
Ďalej uvádzate, že stačilo vydržať s vydávaním Bardejovčana a mohli sme mať dve médiá, také, aké by som chcela. Nemohli. Viete prečo? Lebo ľudia sa boja. Boja sa nahlas vysloviť názor a nehnevajte sa na mňa, ale to je pozostatok z čias komunizmu. Ja som obyčajná žena, ktorá občas zverejní nejaký článok na našich stránkach alebo vyjadrí zopár viet k niečomu, čo napíše niekto iný.
Zrazu sa moje meno roznáša v BN alebo istý pán rieši čo som povedala pri obhliadke kasární a to rovno na mestskom zastupiteľstve. A pán primátor ho kľudne nechá hovoriť…Nečudujme sa  potom, že sa ľudia schovávajú za anonymy. O financovaní našich “nezávislých” bardejovských médií sa radšej ani nebudem zmieňovať.

Naozaj nemáme v meste problémy, na ktoré je potrebné prostredníctvom novín a televízie upozorniť? Teda okrem čiernych skládok a popísaných stien, ktoré si všímame dvakrát v týždni. Prečo sa bardejovské médiá nezamerajú a nepoukazujú na prácu a rozhodnutia verejne činných osôb? Namiesto toho rozoberáte, čo ja alebo niekto iný napíše na sociálnej sieti. Moje názory a moje rozhodnutia majú vplyv tak maximálne na moju rodinu. No rozhodnutia primátora a poslancov majú vplyv na nás všetkých. Byť regionálnym politikom znamená slúžiť občanom v danom regióne a mnoho našich verejných činiteľov to doposiaľ nepochopilo. Áno, chýba mi tu v našom “slobodnom” meste konštruktívna kritika na ich adresu, aby pochopili, že sú tu pre ľudí a  to nie iba raz za štyri roky. Oni by mali byť pod drobnohľadom bardejovských médií a nie ja alebo môj manžel. Nemyslíte? Aj o tom bola moja poznámka.
Na záver už iba jeden fakt. Citáty, ktoré ste zverejnili z Facebooku, vytrhávate z kontextu. Napríklad vyjadrenie istého Mária ste uverejnili iba z polovice.

Chcem Vás teda poprosiť, aby ste na vyjadrenia ľudí a články zverejnené na Facebooku a na stránke parkvmeste.sk reagovali iba na menovaných stránkach. Moju poznámku ste pochopili úplne nesprávne a zavádzate ľudí, ktorí nemajú prístup na internet, resp. tieto stránky nenavštevujú. Ďakujem.

Jaroslava Božíková