Prečo podporujem zastavenie predaja…
Prečo podporujem zastavenie predaja areálu bývalých kasární v Bardejove Autor: Radoslav Passia, literárny vedec, pracovník SAV
Smutná situácia okolo predaja a následného využitia areálu bývalých kasární v Bardejove má viacero povšimnutiahodných rozmerov. Prvý je ekonomický. Ukazuje na mestských úradníkov považujúcich za normálne doslova prejesť zálohu za „predaný“ majetok, ktorý, ako sa ukázalo, investor aj kúpil aj nekúpil. Keď sa teda utŕžená záloha prejedla a obchod sa nerealizoval, dôsledky chybného rozhodnutia má podľa vedenia mesta niesť občan, ktorému sa životné prostredie nie zlepší, ako mu sľubovali, ale jednoznačne zhorší. Nový, opakovaný predaj kasární sa má realizovať bez vlastnej koncepcie, bez podmienok budúcemu investorovi. Naopak, predstavitelia mesta sa rozhodli držať stranu jeho čisto ekonomickým záujmom. Na otázku, čo sa bude pri takomto hospodárení predávať nabudúce, aby sa udržal jednoduchý chod mesta, nech si odpovie každý sám.
Druhá dimenzia tohto prípadu je z môjho pohľadu ešte hrozivejšia. Predstavitelia mesta na čele s primátorom sa totiž rozhodli celkom zrejme nerešpektovať verejný záujem a odmietnuť verejnosťou opakovane formulovaný názor na využitie tohto areálu. Zrazu teda nie občania, ale investor má rozhodovať o využití tohto rozsiahleho pozemku. Radnica úplne rezignovala na svoju zákonnú povinnosť ochraňovať záujmy Bardejova. V dobe, keď sa kultivované a vyspelé mestá prezentujú rozširovaním zelene, vytláčaním dopravy z centier a dokonca rušením (áno, rušením!) parkovacích miest, aby sa zabránilo zmenšovaniu životného priestoru pre ľudí, sledujeme v Bardejove už dlhšie opačný proces. Pod rúškom revitalizácie parkových plôch sa budujú nevkusné areály so zbytočným množstvom zabetónovanej plochy („park“ pred OC Žaba), alebo sa zeleň priamo ruší (parkovisko pri gymnáziu), prípadne dlhodobo chátra (okolie Severnej bašty na Dlhom rade). Ani teraz nedostal primátor mesta lepší nápad, rozhodol sa zbaviť zodpovednosti a nechať v priestore bývalých kasární investorovi voľnú ruku, aby tam postavil predimenzovanú nevzhľadnú škatuľu nákupného centra a zvyšok priestoru zalial asfaltom, veď pri nakupovaní musíme aj niekde zaparkovať… Ak sa tento projekt realizuje, natrvalo negatívne zasiahne do urbanistickej štruktúry tohto mesta a, hoci si to asi mnohí neuvedomujú, priamo sa dotkne aj funkcií a budúceho využitia historického centra Bardejova. Predbežný návrh investora ukazuje, že pôjde o stavbu s obrovským objemom a „monotematickým“, čisto komerčným využitím, ktorá zásadne ovplyvní fungovanie mesta ako živého, komplikovaného organizmu. Takýto prostoduchý konzum, navyše zaodetý do architektonicky bezcenného šatu, do vnútra mesta nepatrí.
Predstavitelia tohto mesta sa dlhodobo a veľmi radi na verejnosti prezentujú ako ochrancovia a zveľaďovatelia slávnej kultúrnej minulosti Bardejova. S plnou zodpovednosťou musím povedať, že v skutočnosti postupujú tak, aby sa jeho jedinečnosť zničila. Svedčia o tom nie vyhlásenia, ale konkrétne skutky. Prítomnosť a nedávnu minulosť si budeme pamätať ako obdobie, keď postupne zanikali priestory na kultúru a naopak do blízkosti centra sa nevhodne vpúšťala tá najlacnejšia konzumná pseudoarchitektúra (Billa, Hypernova). Hlasy, že my v Bardejove musíme rešpektovať naše malé pomery a prispôsobiť sa, neobstoja. Svedčí o tom práve tá vyzdvihovaná minulosť. Pre vytváranie jedinečných hodnôt, ktoré majú európsku platnosť v oblasti architektúry, ale aj vzdelávania, hudby a literatúry, nikdy nebolo a ani nebude dosť peňazí a dosť vhodná doba. A predsa tu tieto hodnoty vznikali! Čo tu ale vtedy nemohlo chýbať, boli veľkorysí, schopní a za hranice vlastného chotára vidiaci predstavitelia mesta, ktorí vznik týchto hodnôt podporovali. Samozrejme, Bardejov sa musí porovnávať predovšetkým s mestami podobnej veľkosti. Pre mňa osobne je smutné sledovať, ako ho aj v tejto kategórií už mnohé predbehli a budú predbiehať. Chýba tu nielen kreativita, ktorá je zadarmo, len treba mať správnych ľudí na správnom mieste, ale aj moderná kultúrna infraštruktúra. Aj teraz má byť kultúrno-spoločenská, bytová a oddychová funkcia, ktoré si v priestore bývalých kasární želali v ankete občania Bardejova, hrubo zmenená na funkciu komerčnú.
V nákupnom centre sa žiadna kultúra, ani hrdosť na svoje mesto, ktorou boli Bardejovčania doposiaľ známi, rodiť nebude! Nemožno sa stále oháňať slávnou minulosťou a zároveň negovať to, čo by aj v súčasnosti robilo z Bardejova dobré miesto pre život.
