Odpovedať tým, ktorí nepočúvajú, stráca zmysel
V súvislosti s narastajúcou mediálnou polemikou na tému ďalšieho osudu areálu bývalých
kasární v Bardejove, ktorá sa v poslednom období objavila nielen na stránkach
Bardejovských novostí, ale naživo si ju mohli pozrieť (1. 10.) aj diváci Bardejovskej televízie
a má aj svoju špecifickú „virtuálnu” podobu na internete (na webovej stránke iniciatívy
Park v meste), prejavil primátor mesta MUDr. Boris Hanuščak záujem poskytnúť
pre náš týždenník – ako pre vierohodné, objektívne a mienkotvorné regionálne médium
– zásadný rozhovor k viacerým pálčivým otázkam, ktoré sa bezprostredne týkaj
súčasného života a diania v našom meste. Toto gesto pána primátora prijala naša redakcia aj ako prejav uznania a dôvery k našej novinárskej práci. Rozhovor nebol ani v náznakoch zdvorilostne „limitovaný” len príjemnými otázkami, práve naopak, a tak sme sa dočkali odpovedí, ktoré možno mnohých čitateľov prekvapia.
Pán primátor, čelíte nepríjemnej mediálnej kampani
kvôli „kasárňam”, v meste sa rozbehla petícia
„Proti devastácii územia…”, suchoty prežíva mestská
kasa. Je to asi už priveľa aj na skúseného regionálneho
politika. Vnímate to tak aj vy?
Boris Hanuščak – Vnímam predovšetkým svoju zodpovednosť za dôležité
kroky a rozhodnutia, ktoré sa udejú na pôde samosprávy mesta. Pochopiteľne,
že sledujem a vnímam aj to, čo ste v otázke uviedli a pokúsim sa
na to aspoň stručne odpovedať. Mediálna kampaň proti mne a poslancom
mestského zastupiteľstva kvôli „kasárňam” je podľa mojej mienky
výsledkom akejsi informačnej unáhlenosti skupiny obyvateľov mesta a
toho plynúcich zbytočných obáv. Doslova zbytočných, pretože areál kasární
je stále majetkom mesta a mesto sa ho nemieni vzdať bez naplnenia vopred
stanovených podmienok, a to aby bolo zmysluplne využité a v čo najširšej
miere korešpondovalo so záujmami a potrebami obyvateľov mesta minimálne
na niekoľko desaťročí. Pritom to vôbec nevylučuje aj alternatívu, že
tam bude aj park, aj miesto pre oddych, aj miesto pre relax pre mladých,
starších i najstarších obyvateľov mesta. Takí totiž v našom meste žijú a žiť
budú. Tento významný urbanistický celok však nikomu nepredáme za každú
cenu, ako to niekto tvrdí, a už vôbec nie bez rešpektovania už spomínaných
a pre nás zásadných podmienok. Záleží mi na tom už aj preto,
že som vyvíjal enormné úsilie o to, aby sa „kasárne“ stali majetkom nášho
mesta. Aj keď dnes sa to javí ako úplne jednoduché – „kasárne nám len
tak spadli z neba“. Čo sa týka „Petície proti devastácii
územia bývalých kasární v Bardejove a za vznik mestského parku” tá je
produktom s najväčšou pravdepodobnosťou tej istej skupiny ľudí. Pre petíciu
sa podľa všetkého rozhodli preto, že ma nedonútili ísť na ich „povel” s
nimi diskutovať pred televízne kamery naživo. A možno by to urobili aj po
takejto televíznej diskusii, jednoducho našli by si iný dôvod… Nebránim nikomu
využiť svoje petičné právo, no mal by to byť veľmi uvážený krok po
vyčerpaní aj iných možností na presadenie svojich záujmov. A tie v tomto
prípade zjavne absentovali. Veď samotné želanie dvoch mladých ľudí ísť
do televízneho štúdia diskutovať s primátorom mesta je skôr prejavom akéhosi
nekontrolovaného zúfalstva ako nejakej občianskej vyspelosti. Alebo
to v iných mestách funguje presne tak, len o tom nevieme?
Problém chýbajúcich peňazí v mestskej kase pre potreby zabezpečovania
samosprávnych funkcií mesta má svoje príčiny najmä v pretrvávajúcej svetovej
hospodárskej a finančnej kríze, čo sa niekomu môže zdať len ako bohapustá
výhovorka. No nie je to žiadna výhovorka. Kríza skutočne spôsobila
nedostatok peňazí ďaleko väčším a silnejším mestám ako je naše a, samozrejme,
nielen im. Už je jasné, že náš ambiciózny zámer ďalšieho rozvoja
mesta v roku 2009 a v nasledujúcom roku budeme musieť výrazne zredukovať. Zásadný rez sme urobili vo výdavkovej časti rozpočtu mesta smerom k šetreniu. To by nám malo umožniť
prežiť najťažšie obdobie a nedopustiť zadlžovanie mesta, či neuvážený
rozpredaj jeho majetku.
Je to zaiste paradox života, čo
ste už naznačili, keď aj evidentne pozitívny počin človeka mu môže
priniesť nie uznanie, ale problémy. Vy by ste teraz mali z pohľadu
vám smerovaných výčitiek „doplatiť” na to, že ste pre mesto ako
primátor dokázali získať bezplatný prevod areálu kasární do majetku
mesta, čo je nespochybniteľný fakt. Prečo to tak jasne nepoviete
tým, ktorých táto skutočnosť dnes vôbec nezaujíma a nechate
ich voľne hrať už len s inou kartou?
Boris Hanuščak – Myslím si, že ste
už v samotnej otázke dosť zreteľne vystihli podstatu veci. Život je neraz
tak popretkávaný množstvom rôznych vzťahov, súvislostí, záujmov či náhod,
že aj niečo také sa môže stať. Verejnú mienku je síce možné krátkodobo
ovplývniť zahmlievaním pravdy a podstaty veci, ale dlhodobú životnosť to
predsa nemôže mať. A súčasný spor o „kasárne” by v tomto smere nemal
byť výnimkou. Verím tomu.
Vráťme sa teraz k viacerým konfrontačným
tvrdeniam na vašu adresu, ktoré sa objavili v novinových
článkoch. Tí dvaja mladí ľudia, ktorí našli odvahu a vyzvali
vás na televíznu besedu naživo a svoje názory a postoje otvorene
prezentovali aj v tlači či na internete, reprezentujú určite väčší počet
ľudí v meste s rovnakým názorom, takže prehliadať tento fakt
veľmi neobstojí. Alebo to vnímate ináč?
Boris Hanuščak – Vôbec netvrdím, že ide len o ojedinelý názor dvoch,
troch, či piatich ľudí. Nie je však v ľudských silách dosiahnuť, aby všetci
obyvatelia mesta mali rovnaký názor na dianie v ich meste a je to jedno, či
je to v našom prípade využitie areálu kasární, úroveň kultúrneho života alebo
čokoľvek iné. Je to v úplnom poriadku a proti tomu nič nenamietam.
Namietam však proti spôsobu ich argumentácie, ktorá zjavne nepravdami
a otvoreným klamstvom účelovo zavádza občanov mesta a v nejednom
prípade je priam bezočivo vytrhnutá z kontextu diania v meste. A toto už nie
je o racionálnej kritike, ale o osočovaní a urážaní mňa i ďalších mojich
kolegov.
Je to vaša dosť ostrá výhrada, na ktorú máte právo, ale skúste na
nejakom konkrétnom príklade toto svoje tvrdenie aj dokázať?
Boris Hanuščak – Nemám problém uviesť konkrétne príklady. Napr. tvrdiť,
že v našom meste „zomiera cestovný ruch a kultúra je už dávno v
kóme” nemá s realitou nášho mesta veľa spoločného. Ak podľa niekoho
zomiera v našom meste cestovný ruch, tak na akú predošlú úroveň ho máme
ožíviť? Kedy sa mu tak veľmi darilo? Kto je na tom z porovnateľných blízkych
i vzdialenejších miest oveľa lepšie ako Bardejov? Alebo len narábame
s rozprávkovou víziou na tému cestovného ruchu, ktorá je len prehnaným
videním sveta? A kto sa to vlastne cíti byť takým
skvelým odborníkom na kultúru, že jej bez hanby prilepí také negatívne
hodnotenie, že je už „dávno v kóme”. Nie je náhodou v kóme niečo iné a nie
dávno, ale teraz? Veď aj neodškriepiteľný veľký podiel firmy Xawax na
zabezpečovaní veľkolepých kultúrnych podujatí v Bardejove je tak trochu aj
pozitívnou vizitkou vedenia mesta. Predsa nič im nebráni, aby to isté
robili v inom meste. Xawax to ale robí v Bardejove a podporuje tým aj súčasné
vedenie samosprávy mesta. Ktorý primátor mesta by nebol vďačný takejto
firme za takéto aktivity? To si povedzme úplne otvorene. Preto majiteľovi
Xawaxu Ondrejovi Bartošovi patrí za to moje úprimné poďakovanie,
ktoré som už viackrát verejne vyjadril a vyjadrujem to aj v tejto chvíli,
keď sa niekto snaží o iný výklad tejto aktivity.
Súhlasím s vami, ale ak sme už pri tej otvorenosti, dovoľte otázku:
Vadia vám občania mesta, ktorí otvorene nesúhlasia s niektorými
vašimi rozhodnutiami, názormi či štýlom práce?
Boris Hanuščak – Bol by som naivným človekom, ak by som žil v predstave,
že každý obyvateľ mesta s každým mojim rozhodnutím súhlasí, že
všetci musíme mať rovnaký názor a každému bez výhrad „ladí” môj štýl
práce. Bola by to chiméra, ktorú ani nemá zmysel rozvádzať. To ale neznamená,
že pod rúškom prezentácie iného názoru si niekto dovolí otvorene
urážať a osočovať mňa, mojich kolegov, poslancov mesta. Označiť pracovnú
metódu vedenia mesta ako „nepodarenú ukážku demagogického konfrontačného
štýlu”, tvrdiť čosi o „používaní prednovembrovej propagandistickej
rétoriky” a pod., je už dosť hrubým argumentačným zrnom. Je to
niečo podobné, ako keby ste tvrdili, že medzi inteligentom a hlupákom niet
rozdielu a tvrdili by ste to v rôznych časových a významových kombináciách.
Prepáčte toto prirovnanie, ale ako ináč ukázať na demagógiu, keď je demagógiou.
V každej demokratickej spoločnosti existujú pravidlá a princípy komunikácie,
ktoré majú svoje zásady a stanovenú postupnosť. Mňa si za primátora
zvolili ľudia žijúci v tomto meste. Nesiem preto plnú zodpovednosť za
jeho rozvoj a chod, no mám rovnaké právo aj na ľudskú dôstojnosť ako ktokoľvek
iný. Na to by sa nemalo zabúdať ani vo chvíľach, keď s človekom
lomcuje nespokojnosť. Podotýkam, že si ma ľudia zvolili nie pre krásne modré
oči, ale predovšetkým preto, že ich oslovilo to, čo bolo v našom mest
a pre jeho občanov počas mojich volebných období vykonané. Kto chce,
ten to vidí. Kto to nechce vidieť, toho je zbytočne presviedčať. Ináč povedané:
odpovedať tým, ktorí nepočúvajú, stráca zmysel.
Dobre, ale čo je na tom zlé, že sa
do verejnej diskusie o využití areálu kasární zapojili vzdelaní mladí ľudia, dokonca aj architekti, pre ktorých je to bytostne profesná záležitosť, niečo viac ako len laický občiansky pohľad, či občianska
nespokojnosť?
Boris Hanuščak – Nič na tom nie je zlé ak to ide odborným smerom, je to
určite dobré, len trošku nerozumiem ich „prebudeniu” až teraz, keď isté
rozhodovacie procesy sa pochopiteľne udiali už skôr. A ani toto im nevyčítam.
Ak niektorí z nich žili a pracovali inde, trebárs aj v zahraničí, niečo
im z diania v meste objektívne ušlo. Zatiaľ sme na úrad nedostali od nich
ani jeden konkrétny návrh, ako zlepšiť to či ono. Objavuje sa len kritika
našej práce v ich článkoch, napr. že sme mali najprv vypísať architektonickú
súťaž a potom osloviť občanov mesta, čo v areáli kasární chcú mať.
No pripusťme, že to mohlo byť aj tak. Ale tvrdé námietky, že sme to tak
neurobili prichádzajú od nich až po dvoch rokoch. Pýtam sa, čo spôsobilo
takúto ich náhlu zmenu? Ak žili v tomto meste aj pred dvoma rokmi, tak
potom pohodlne „spali” a morálne právo na nekompromisnú kritiku jednoducho
nemajú. Ak tu nežili, nemali by kvôli tomu teraz bičovať verejnosť
svojími idealizovanými predstavami. Takže podľa mňa, to čo robia, nie je
ten najsprávnejší postoj a spôsob komunikácie s predstaviteľmi samosprávy
mesta.
Môžete dať vy nejaký návrh, aby
komunikácia v tomto smere bola lepšia a priniesla okrem iného aj
viac úžitku samospráve i samotným občanom?
Boris Hanuščak – Vrátim sa k požiadavke zástupcov iniciatívy Park v
meste na televíznu diskusiu so mnou. Čo by priniesla? Mal to byť nejaký
„výsluch” primátora v mene bližšie neidentifikovanej skupiny obyvateľov
mesta? Alebo sme mali v priebehu hodiny spoločne dospieť k rozúzleniu
nejakého problému? A akého? Zaznel v televíznej besede, čo i len jeden konkrétny
návrh? Ja si sadnem pred televízne kamery a budem naživo diskutova
s kýmkoľvek, kto preukáže viac ako len záujem o niečom rozprávať. A
to „viac” je z môjho pohľadu vnímané aj schopnosťou domyslieť dopad svojich
požiadaviek a návrhov až do konca. Veď navrhnúť môžeme čokoľvek,
ale musíme povedať aj skade na to zoberieme peniaze – na výstavbu i
prevádzku. A nájsť takého záujemcu o kúpu kasární, aby sme mu nadiktovali,
že tam musí postaviť len to, čo my chceme, vrátane parku ako dominantného
prvku územia, to je prakticky nesplniteľná predstava. Buď pôjdeme
cestou rozumného kompromisu, alebo zabudnime na predaj a postarajme
sa o toto územie peniazmi z vlastného vrecka, teda z mestskej kasy. A
na to v súčasnej dobe jednoducho nemáme.
Osobne si myslím, že diskusii s primátorom k závažným témam a problémom
by mali predchádzať iné diskusie, či už za okrúhlym stolom alebo aj
v televíznom štúdiu. Predovšetkým by mali diskutovať odborníci, ktorým
je prejednávaná problematika blízka, zástupcovia občianskej verejnosti, poslanci
a na zhrnutie poznatkov z takýchto diskusií by mohla byť diskusia
s primátorom naživo. Má to svoju logiku i opodstatnenosť. Takéto verejné
diskusie som ochotný podporiť a rešpektovať. Tak nejako si viem predstaviť
aj diskusiu k pálčivej téme, ktorú nastolila iniciatíva Park v meste.
Obyvatelia Bardejova majú prirodzene rôznorodé predstavy, priority
a požiadavky. Skĺbiť ich do ucelenejšieho zámeru je neraz umením.
Tak je to aj s požadovaným vybudovaním nového mestského
parku v areáli bývalých kasární, ako dominantného prvku tohto
územia. Akú má reálnu šancu táto legitímna požiadavka skupiny občanov
mesta?
Boris Hanuščak – už som na to sčasti
odpovedal, ale doplním to. Ak to evidentne bude chcieť väčšina obyvateľov
mesta, ak im nebude vadiť preinvestovanie niekoľko miliónov eur
práve na tento účel a nie na iné akútne potreby mesta, ak sa park nestane
potenciálnym miestom nových problémov, aké s parkami často súvisia, ak
budeme môcť aj po finančnej stránke dlhodobo zabezpečiť jeho slušnú a plne
funkčnú prevádzku, tak Boris Hanuščak ako primátor mesta určite proti
tomu nebude. O tom by nemal nikto ani na chvíľu pochybovať, hoci zo skúsenosti
viem, že pre niekoho by bolo obrazne povedané aj „modré z neba”
v tomto meste málo a využije každú zámienku, aby ma mohol kritizovať.
Z vašej odpovede teda vyplýva, že nie ste odporcom parku v areáli
kasární. Alebo tomu zle rozumiem?
Boris Hanuščak – Zle tomu určite
nerozumiete. Je to tak. Zástancom vybudovania parku v areáli bývalých kasární
som od okamihu, keď mestským úradom zorganizovaný verejný prieskum
ukázal, čo si želá väčšina obyvateľov tohto mesta. A aj vypísané verejné
obchodné súťaže na odpredaj kasární, neodporovali tomuto zámeru.
To, že záujemcovia o kúpu areálu kasární mali tendenciu oklieštiť veľkosť
parku, je už iná záležitosť a netreba si to pri argumentácii zamieňať
a spájať to s mojim postojom. Rovnako netreba rátať s tým, že budem prijímať
dôležité rozhodnutia pod nátlakom.
Tak aký záver z toho môžete,
vážený pán primátor, urobiť?
Boris Hanuščak – Proti oprávneným
a reálnym požiadavkám občanov som sa v tomto meste za 11 rokov primátorovania
nepostavil ani raz a nepostavím sa ani teraz ani v budúcnosti.
Svoje rozhodnutia vždy spájam s tým, aby som pre obyvateľom Bardejova
urobil maximum, aby sa tu podľa možnosti žilo stále lepšie a lepšie. A
tieto parametre môjho rozhodovania sa plne viažu aj na problém, čo urobiť
s areálom bývalých kasární. Dávam všetky garancie obyvateľom Bardejova,
že toto územie bude využité v ich prospech a že funkčne obohatí naše
mesto. O konkrétnostiach budem verejnosť včas informovať.
Chcem sa vás ešte tak trochu
preventívne spýtať: Uspokojíte prípadnú prosbu tvorcov webovej
stránky iniciatívy Park v meste a dáte súhlas na uverejnenie tohto
rozhovoru v plnom znení aj na internete?
Boris Hanuščak – Nevidím najmenší dôvod s tým nesúhlasiť. Pokračovať
v rozbehnutej mediálne konfrontácii už nemá zmysel. To najpodstatnejšie
si obe strany už viac-menej povedali. Je čas dať priestor reálnym skutkom.
Nech tie hodnotia obyvatelia nášho mesta.
Ďakujem vám pán primátor za rozhovor.
Miron Kantuľakšéfredaktor BN
