Začalo to 19. 9. 2009. Na internete sa objavila webová stránka www.parkvmeste.sk . Okrem iného spustila sa na nej diskusia, ktorú málokto čakal. Jej téma oslovila mnohých Bardejovčanov. Mesto komunikačne ožilo spôsobom doposiaľ neznámym, alebo aspoň neodskúšaným. „Prsty” v tom majú dvaja mladí ľudia – Marek Božik a Mgr. Mario Hudák. Práve ich sme požiadali o rozhovor, pretože téme osudu „kasární” venujeme značný priestor aj na stránkach Bardejovských novostí. Obidvaja páni publikovali pred časom v BN svoje názory, neraz aj v ostrej konfrontačnej podobe. Zmyslom tohto rozhovoru však nie je pokračovať v konfrontácii. Prioritou sa v ňom stáva bližšie spoznanie podstaty sporu a predovšetkým hľadanie možnosti ako ho riešiť.
Páni, skúste sa na úvod stručne predstaviť našim čitateľom – svojim vekom, povolaním, pracovnými aktivitami v posledných rokoch i politickou príslušnosťou.
Marek Božík – Mám 35 rokov a bývam celý čas v Bardejove. Viac ako 10 rokov predávam knihy cez internet, som antikvar. Myslím si, že môj antikvariát na Rhódyho ulici robí dobre meno nášmu mestu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. No viete, ako sa hovorí, doma nikto nie je prorokom. Mám rad knihy, prírodu a svoje dve deti. Žijem v našom meste a chcem žiť aj naďalej. Naša občianska aktivita nemá nič spoločné s politikou, lobingom ani obchodom. Každý, kto vidí v tom iný zmysel je mimo „misu“.
Mario Hudák – Ja mám 34 rokov a som Bardejovčan, vzdelaním biológ. Prešiel som viacerými povolaniami a krajinami. Dva roky som pracoval v Španielsku, šesť rokov v Prahe na rôznych pracovných pozíciách. Pracoval som ako imunológ v laboratóriu, obchodný zástupca v biotechnologickej spoločnosti, nutričný manažér v spoločnosti vyrábajúcej detskú výživu a po návrate do Bardejova pred troma rokmi ako manažér exportu vo farmaceutickej spoločnosti. Momentálne podnikám v drevárskom priemysle a popritom prekladám odborné texty. Čo sa týka politickej príslušnosti, som a zostanem apolitický, sympatizujem s moderným liberalizmom.
Pán Božík, ste „otcom” občianskej iniciatívy Park v meste. K jej vzniku vás pravdepodobne podnietil nezáujem poslancov mestského zastupiteľstva všimnúť si nespokojnosť bežného občana mesta, verejne vyjadrenú na stránkach tohto týždenníka v čísle 37 (16. 9. 2009). Odcitujem z vášho článku časť textu: „Koho záujmy vlastne zastupujú poslanci? Nás občanov? Majú skutočný záujem spravovať lepšie veci verejné?” Nebola z toho žiadna reakcia oslovených a tak ste už o týždeň rovnako v Bardejovských novostiach napísali o. i. toto: „Bol by som veľmi rád,ak sa aspoň tí, ktorí majú prístup na internet, k tomu vyjadrili. Na stránke www.parkvmeste.sk je takáto možnosť. Ukážte, že máte názor na veci verejné a že vám nie je ľahostajné, ako poslanci spravujú náš mestský majetok.” Je to presná interpretácia toho, čo sa v tomto smere udialo, alebo to môžete poprieť či upresniť?
Marek Božík – Rád by som najprv začal jednou odpoveďou pre pána Reného Semanišina, „Kde som bol v roku 2007?“. Neuveríte, bol som v Bardejove a ozval som sa. Bol som však sám, čo sa ozval. Hneď ako skončila vaša anketa – prieskum verejnej mienky o využití kasární som napísal do Bardejovských novostí článok (BN č. 45/2007), kde som požiadal poslancov MsZ, aby uvážlivo rozhodli a nezabudli na časť Bardejovčanov, ktorí sa vyjadrili za vytvorenie verejného parku. Vtedy to problém nebol, vtedy územný plán počítal s vytvorením verejného parku na časti územia. Nepovažoval som za podstatné pokračovať v nejakej iniciatíve. Čas však plynul. Niekedy začiatkom tohto roka, poslanci účelovo zmenili územný plán (kvôli požiadavke developera) až tak, že plánovaný park sa úplne vytratil. Ešte raz zacitujem podstatnú a kľúčovú vetu z platného územného plánu: „Pôvodne navrhovaný verejný park sa vzhľadom k zvýšenému rozsahu obchodných zariadení a pre ne potrebných parkovacích miest ruší“. Všimli ste si ten podstatný rozdiel? Ja áno. Väčšina Bardejovčanov bohužiaľ nie. Všetko ostatné je už len následkom.
Pán Hudák, vy ste sa tiež vyprofilovali ako jeden z čelných aktivistov tejto občianskej iniciatívy. Aké boli vaše pohnútky pre túto angažovanosť?
Mario Hudák – Úprimne povedané bola to hlavne nespokojnosť s fungovaním vecí verejných v Bardejove a nakladaním s majetkom mesta. Po mnohých rokoch cestovania a budovania kariéry som sa pred troma rokmi rozhodol vrátiť späť do rodného mesta a bolo to pre mňa zásadné rozhodnutie. Proste som sa chcel konečne usadiť, žiť v Bardejove, pracovať tu a podieľať sa na rozvoji nášho mesta. Ako som však sledoval dianie v meste, jeho spravovanie a nespokojnosť ľudí, ale zároveň aj ich akúsi predispozičnú, zabehnutú apatiu niečo zmeniť, postupne som zistil, že je to celé veľmi smutné. Radní páni si robia už piate volebné obdobie čo chcú, prihrávajú si kšefty, častokrát prijímajú nezmyselné rozhodnutia a spoločne s poslancami menia rokovania zastupiteľstva na prehliadku výpredaja nehnuteľností a pozemkov. Občania pritom mlčia a maximálne zanadávajú v piatok na pive, že všetko je na h…. a inak to už aj tak nebude. Keď sa náhodou stretnete s nemenovaným poslancom, ktorého ste volili, namiesto toho aby s vami diskutoval a opýtal sa s čím ste nespokojný a čo by sa dalo v meste vylepšiť, odovzdá vám „povzbudzujúcu“ informáciu, že o nejakom ďalšom predaji (o ktorý sa náhodou zaujímate) je už dávno rozhodnuté, že je za tým exekučná mafia a že radšej o tom vo vlastnom záujme nemáte chcieť vedieť viac, lebo je to pre vás tak lepšie. A tak sa mesto s jeho obyvateľmi vlečie rok za rokom časom v akomsi bludnom duchu zotrvačnosti, neschopné prebudiť svoje sily, svoj magický potenciál a odkryť pravdu. Takže aby som sa vrátil k vašej otázke, áno bola to predovšetkým nespokojnosť s týmto stavom a na druhej strane viera a chuť zvrátiť ho, zabojovať a dosiahnuť aspoň malú zmenu. Preto som zavolal Marekovi Božíkovi a navrhol mu spoluprácu vo veci Parku v meste. Som presvedčený, že v meste existuje veľká skupina mladých, inteligentných ľudí, ktorí sú nespokojní rovnako ako my a ktorí majú silu túto situáciu zmeniť a ponúknuť mestu svoje skúsenosti a pomoc.
Po nejakom vývoji, ktorý nebol podľa vašich predstáv, napr. Beseda naživo v BTV, ste rozbehli petíciu. Podpísalo sa pod ňu už relatívne veľa občanov mesta. Je táto petícia ešte stále o „parku v meste”, alebo ňou sledujete už úplne iné ciele?
Marek Božík – Samozrejme je to o parku. Žiadne iné ciele nesledujem. Do besedy som išiel ako obyčajný občan, nie ako odborník a ani som sa za odborníka nepasoval. Občan, ktorý sa chce pýtať a chce počuť odpovede. Mám na to právo, žijem predsa v slobodnom, demokratickom štáte. Zaujímam sa o dianie v meste a nerozumel som, ako mesto nakladá so svojim majetkom. Dočkal som sa len obvinení z politikárčenia, amatérskeho prístupu a hulákania zo strany kancelára. Stále nechápem ako našu občiansku iniciatívu môže niekto len tak od stola obviniť a spojiť s politikou. Beseda a samotný prístup mesta k svojmu občanovi ma maximálne sklamal. Skutočne sklamal. Myslím si, že ak to videli normálni slušní ľudia naživo, boli sklamaní tiež. Možno aj preto ľudia podpisujú našu petíciu. Zo sklamania. Zo sklamania z komunikácie, či lepšie povedané nekomunikácie vedenia mesta s radovým občanom, ktorý si dovolil „vystrčiť hlavu“.
Mario Hudák – Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že na začiatku celej iniciatívy bol protest proti bezprecedentnej zmene územného plánu nariadeného mestu investorom po prvom kole verejnej obchodnej súťaže. A súčasne protest proti absurdnému odignorovaniu verejnej mienky, teda výsledku ankety, ktorú MsÚ vypísal v roku 2007 za týmto účelom vyššie citovanou vetou z územného plánu. Doteraz našu petíciu podpísalo viac ako štyri a pol tisíc Bardejovčanov. Táto petícia vždy bola a stále je len o parku v meste. Zrejme narážate na obviňovanie našej iniciatívy z politikárčenia, môžem vás však uistiť, že o žiadnu politiku nám nikdy nešlo a ani nejde. Naopak snažíme sa deklarovať otvorený, apolitický, občiansky a odborný prístup. Už len samotná diskusia, ktorá prebieha v našej skupine na Facebooku je toho nezvratným dôkazom. V petícii nám ide o tri veci. Zastavenie predaja areálu, vyhlásenie regulárnej architektonickej súťaže a následne realizáciu a riešenie tohto územia podľa návrhu odsúhlaseného odbornou verejnosťou a občanmi. Chceme jednoducho aby sa tento areál nepredal rýchlo, netransparentne a pod cenu teraz v čase krízy, ale aby o tak veľkom a zložitom území rozhodli kvalifikovaní odborníci a architekti, samozrejme spoločne s verejnosťou. To znamená, aby procedúra riešenia tohto areálu bola efektívna, transparentná a plne v súlade so štandardnými postupmi aplikovanými v podobných prípadoch všade vo svete. Na margo diskusie v bardejovskej televízii len jednu poznámku. Po jej skončení sa nás radní páni s údivom v hlase pýtali: „Preboha, chlapci, prečo to muselo zájsť tak ďaleko?“ Nerozumel som vtedy ich otázke a nerozumiem jej dodnes. Vypovedá to však dostatočne o zúfalom, smutnom a totálne nedemokratickom prístupe a zmýšľaní predstaviteľov vedenia mesta. V preklade – ak máte ako občan odlišný názor a otázky na vami volených a platených zástupcov, nezachádzajte „priďaleko“ a už vôbec sa nepokúšajte prezentovať ho na verejnosti, nedajbože v miestnej televízii. Nezdá sa vám to zvrátené? Mne áno.
Diskusia, ktorá prebieha na webe a Facebooku je dosť širokou názorovou škálou. To podstatné, kvôli čomu začala – prebojovať si zriadenie parku v areáli bývalých kasární – je stále len v polohe nejakej myšlienky a bude ju potrebné dostať do konkrétnejšej podoby. Kto by to podľa vás mal urobiť a trebárs aj dokedy?
Marek Božík – Diskusia na internete je ešte stále o veľkej neobmedzenej slobode. Ľudia v anonymite vám nalejú čistého vína. Keď sa nemýlim, v tom toľkokrát spomínanom roku 2007 bolo distribuovaných 10 000 anketových lístkov, no naspäť mestu prišla necelá tisícka názorov. To svedčí o tom, že tu nie je verejná mienka, že ľudia si zvykli na to, že mesto rozhodne za nich. Aj pri zbieraní podpisov sme sa stretli s názorom, že my sme malí páni a že mesto si rozhodne tak, ako chce. Prepáčte, ale rozmýšľať takto 20 rokov po revolúcii??? Sám som bol milo prekvapený ako na internete rýchlo pribúdali príspevky hlavne mladých ľudí, nápady, postrehy. Skutočne je hriechom nevšimnúť si niektoré z nich. Žiadne príspevky sme nezmazávali, takže úplne sme nechali diskusii voľný priebeh. Iniciatíva Park v meste už dávno nie je o mojom alebo Mariovom nápade. Vyvíja sa samovoľne ďalej. To sú už desiatky zanietených mladých ľudí, ktorým tiež záleží na tom, ako skončí areál bývalých kasární. Mesto namiesto toho aby bolo rado, že sme „naštartovali“ mladých ľudí, ktorým záleží na živote v meste a otvorili verejnú diskusiu k téme, nás obviňuje, že ideme proti záujmom mesta. Fakt nechápem takýto prístup. Skutočne každý iný názor je považovaný za útok na mesto?
Mario Hudák – Hovorím „chvalabohu“ že existuje fenomén ako je internet a Facebook, kde ľudia môžu slobodne a otvorene zdieľať akýkoľvek názor, získavať a vymieňať si informácie bez ohľadu na to kde sa nachádzajú, čo robia a či sú alebo nie sú politicky príslušní. Kde nikto nemôže ich názory korigovať, ovplyvňovať alebo usmerňovať. V tomto zmysle ako hovoríte je táto diskusia naozaj širokou a zdôraznil by som hlavne slobodnou a v pravom slova zmysle demokratickou názorovou škálou. A myslím si, že takto je to dobré a má to tak byť. Áno, riešene areálu je v polohe myšlienky a táto myšlienka sa každým dňom formuje práve touto diskusiou a vývojom názorov na tému parku v meste či už zo strany mesta, našej iniciatívy alebo médií. A to, že ju treba dostať do konkrétnejšej podoby je samozrejme nevyhnutné. Bude však záležať hlavne na tom ako sa k celej veci postaví vedenie mesta. Veľmi dobre si uvedomujeme, že aby celá táto myšlienka podporená verejnosťou a petíciou nezanikla, musí nevyhnutne dôjsť k zmene postoja mesta. Teda nie ďalej ignorovať a eliminovať názor občanov a pokračovať v predaji ako je tomu teraz, ale zmeniť prístup, akceptovať názor občana a dohodnúť sa na rozumnom kompromise a riešení, ktorého výsledkom bude architektonická súťaž, nové zhodnotenie územia a vytvorenie jasnej a logickej procedúry riešenia areálu možno aj v dlhodobejšom a etapovitom časovom horizonte. Otázka kedy k tomu dôjde je skôr otázkou pre pána primátora a vedenie mesta, pretože z ich strany snaha o takéto racionálne kompromisné riešenie a spoluprácu, ktorú ponúkame, zatiaľ úplne absentuje.
Jedna z požiadaviek, ktorá je vo vašej petícii, je aj „vyhlásenie architektonickej súťaže, ktorej výsledky budú zakomponované do územno-plánovacej dokumentácie”. Čo ak sa náhodou stane, že výsledok prípadnej architektonickej súťaže verejnosť odmietne, povedzme z finančných dôvodov alebo aj iných, a rozhodne sa pre nejaké iné „nearchitektonické” riešenie blízke historickému charakteru nášho mesta. Napr. budú chcieť obnoviť staré futbalové ihrisko, ktoré by malo už umelú trávu a viacfunkčné využitie, postaviť autentickú drevenú tribúnu a na rovnakom mieste kde stál aj 25-metrový plavecký bazén (z roku 1939), k tomu časť mlynského potoka atď., ako súčasť novšej histórie mesta, ktorá by nemusela byť neatraktívna ani pre turistov a návštevníkov Bardejova a rovnako aj pre samotných obyvateľov mesta. A kasárenská časť areálu by dostala tiež nové špecifické funkčné využitie od záujmových klubov, cez nejaké expozície múzea (aj športu) až po ubytovacie, reštauračné a kaviarenské služby, atraktívne detské ihrisko, a samozrejme aj priestor pre iné športové a kultúrne aktivity a pre príjemné sedenie medzi zeleňou, ktorej spravidla hovoríme park. Aký je váš názor na to, čo som v kontexte tejto otázky ako príklad uviedol?
Marek Božík – Architektonická súťaž je najlegitimnejším riešením pre tak veľké územie. V areáli sú funkčné budovy, cesty, infraštruktúra, veľa zelene a obrovský voľný priestor. Druhá strana hovorí, že chceme celý areál zbúrať a na celom území „postaviť“ mestský park. To sme však nikdy netvrdili. My chceme, aby na čo možno najväčšom možnom území vznikol park a budovy boli zachované, zrekonštruované. Ak súťaž prinesie viacero návrhov, ľudia si budú môcť vybrať. Ak sa rozhodnú pre iné riešenie, môže v spolupráci s architektmi vzniknúť niečo jedinečné, čo nám môže potom závidieť celý svet. Prečo by súčasťou tohto jedinečného riešenia nemohol byť aj park? Park v ponímaní: zeleň, detské ihriská, športový areál, altánky, oddychové zóny a v priestore existujúcich budov: služby pre verejnosť, junior a senior centra, reštaurácie, kaviarne… možností je neúrekom. Veď takéto parky majú aj iné, či už väčšie alebo menšie slovenské mestá, tak prečo by sme ho nemohli mať aj my tu v Bardejove.
Mario Hudák – Marek to pomenoval úplne presne. Ide naozaj o veľmi veľký a zložitý areál na to, aby jeho riešenie bolo jednoduché, prvoplánové a prebehlo bez účasti odborníkov z rôznych oblastí a bez kontroly občianskej verejnosti. Naopak, v jeho riešení musia byť zhodnotené všetky aspekty, ktorých sa takéto územie týka, to znamená od jeho histórie, cez aktuálny stav, lokalizáciu a architektoniku v kontexte mesta, samozrejme vrátane ekonomiky, financovania a budúcej vízie fungovania areálu. Môj názor na riešenie areálu, ktoré ste navrhli vo vašej otázke, je áno, prečo nie, určite by to mohlo byť jednou z alternatív riešenia areálu. Myslím si však, že by to mal byť tím ľudí zložený z odborníkov, architektov ale aj zástupcov občanov a verejnosti, ktorý by podobné návrhy kreoval a prezentoval.
Má podľa vás dostať prednosť akékoľvek riešenie využitia areálu bývalých kasární, ktoré finančne bude možné zvládnuť za súčasných podmienok, alebo ste za uprednostnenie budovania niečoho po etapách, čo bude mať po konečnej realizácii z funkčného a významového hľadiska pre mesto podstatne vyššiu cenu a význam?
Marek Božík – V čase krízy, je takmer každý predaj nehnuteľného majetku nevýhodný pre predávajúceho. V našom prípade pre mesto, pre nás všetkých. Predaj areálu kasární je ukážkový príklad. Pôvodná tržná cena 3,02 miliónov eur sa zmenila na vyvolávacích 2,19 miliónov eur. Ponuková cena druhého záujemcu za podstatnú časť areálu bola vo výške 1,19 miliónov eur. Toto je realita trhu. S tým my ani mesto nič neurobí. Máme aj inú možnosť – nepredávať. Ak dnes mesto nemá peniaze na revitalizáciu, môže aj počkať. Areál postupne oživovať. Aj etapovito. A ak sa kríza skončí, môže z prebytkového rozpočtu postupne pridávať ďalšie funkcie. Parky sa nebudujú rok ani dva. V našom prípade nejde len o park, ale o celý areál, ktorý je možné využiť aj na iný účel. Na kultúru, obchody, služby. Akonáhle mesto predá areál kasární, stratí reálnu možnosť ovplyvňovať možnosť využitia. Aj z tohto pohľadu má areál pre každého Bardejovčana vyššiu cenu ako znaleckú. Skutočne by som sa nechcel dožiť dňa, kedy budem chodiť po veľkom parkovisku pri veľkej nákupnej hale a rozprávať svojim deťom, že tu niekedy stála prekrásna alej stromov.
Mario Hudák – Je potrebné si uvedomiť jeden kľúčový fakt. Skutočnosť je taká, že prebieha tretie kolo verejnej obchodnej súťaže. Potenciálny kupujúci má teda iba dve podmienky, ktoré musí splniť. Prvou je cena, ktorá je z vyššie uvedených dôvodov pre mesto nevýhodná. Druhá je dodržanie regulatívu platného územného plánu, podľa ktorého má na celom tomto území vzniknúť parkovisko, predajné haly a čerpacia stanica. Bolo by barbarstvom a manifestom obmedzenej krátkozrakosti mesta ak by sa predaj za takýchto podmienok realizoval. Ako som už spomínal sme za odborné, legitímne a verejnosťou kontrolované riešenie a uvedomujeme si, že za súčasných podmienok by východiskom bolo pravdepodobne etapovité riešenie územia. Je však potrebné oprostiť sa od krátkodobých a účelových riešení radnice typu zachraňovania dlhov mesta takýmto nevýhodným predajom a sústrediť sa na budúcu víziu a pridanú hodnotu pretvorenia a riešenia areálu pre obyvateľov mesta nielen v oblasti finančnej, ale napríklad aj v oblasti zlepšenia kvality života a životného prostredia. Veď trend vo vyspelej Európe je úplne opačný, rozširovanie parkov a zelene na úkor betónových plôch.
Aby sme sa vyhli prípadnému podozreniu, že som sa vás úmyselne na niečo dôležité nespýtal, položte si sami po jednej otázke a zároveň si na ňu aj odpovedzte, alebo ju adresujte niekomu inému.
Marek Božík - Ja by som sa chcel opýtať pána primátora, prečo už tri týždne si nevie nájsť čas na stretnutie, porozprávať sa o vzniknutom probléme (už pred troma týždňami sme boli osobne za Vami, nechali sme telefónne číslo Vašej asistentke). Určite by sme Vás presvedčili, že za nami nie je politika, žiadne zištné záujmy, že nám skutočne ide len a len o dobré riešenie. Myslím, že je potrebné, aby si primátor, ktorý má mandát od občanov, našiel čas na svojich radových spoluobčanov, vypočul ich názory a problémy, aby vedel, čo im v meste chýba, čo by chceli zmeniť a ako sa im žije ich každodenný život. Je to potrebné a to nielen pri rozhodovaní o budúcnosti areálu bývalých kasární.
Ďalšou z možností je otvorenie areálu pre verejnosť a môžeme sa tam na mieste stretnúť všetci (skutočne je ešte veľa ľudí, ktorí nevedia o čom ten areál je). Občania, zástupcovia mesta, zástupcovia odbornej verejnosti a našej iniciatívy. Stačí len tak málo, otvorene sa o tom porozprávať. Možno to vôbec nemuselo takto smutne dopadnúť. Nikto z našej iniciatívy nepredpokladal, že sa to prepracuje až do „kasárenskej vojny“. Mne osobne je to fakt ľúto, lebo pre tento účel som to skutočne nezakladal.
Mario Hudák – Absolútne súhlasím s tým, že je nevyhnutné sprístupniť areál bývalých kasární pre verejnosť, pretože táto téma je už v takom štádiu, že neurobiť to by bolo odoprením práva verejnosti vytvoriť si konkrétnu predstavu o jeho veľkosti, stave a možnom riešení. Ak dovolíte, rád by som v závere apeloval na pána primátora a vedenie mesta. Z doterajšieho priebehu mediálnej diskusie mesto vs. iniciatíva Park v meste sa možno vytvoril dojem, že našej iniciatíve ide o akýsi „boj s mestom“ prípadne ako nám bolo niekoľkokrát podsúvané o „vnášanie politiky“ do tejto diskusie. Môžem Vás v mene všetkých našich priaznivcov a signatárov petície ubezpečiť, že tomu tak nebolo, nie je a nikdy nebude. Ide nám predovšetkým o Bardejovčanov a budúcnosť Bardejova. Pretože sme presvedčení o našom legitímnom práve otvorene diskutovať a žiadať radnicu o racionálne vysvetlenia a riešenia. Aj preto že už ani zo strany verejnosti nie je možné prehliadať vážne problémy, do ktorých sa naše mesto dostalo a ktoré nespôsobila len svetová finančná kríza, chceme Vám ponúknuť konkrétnu pomoc. Sme presvedčení, že existuje veľká skupina ľudí, a nielen z radov našich priaznivcov, ktorým na Bardejove záleží, ktorí sú mladí, schopní a dostatočne skúsení, a ktorí majú chuť pomôcť v rôznych oblastiach života nášho mesta. K tomu potrebujeme len jedno. Aby ste s nami namiesto konfrontácie začali viesť zmysluplný dialóg, aby ste nestrácali čas a prejavili ochotu začať spoločne hľadať riešenia.
Ďakujem vám za rozhovor.
Miron Kantuľak
šéfredaktor BN
diskusia pod článkom :
Zdravim…
Bude ešte nejaka podpisová akcia? Počul som, že sa zbierali podpisy pri Hypernove. Ako to vlastne vyzerá, dá sa ešte podpisať resp. je ich už dostatočné množstvo?
Vdaka
Peťo
Podpisova akcia nadalej trva, peticia bezi a podpisove miesta su uverejnene na tejto stranke pod zalozkou/kartou “Peticia” v hornom menu kde je mozne aj stiahnut a vytlacit si peticny harok, podpisat a zaslat/odniest na uvedenu adresu. Cim viac podpisov, tym lepsie … takze bojujeme dalej …